Olvasóink értékelése: / 1
ElégtelenKitűnő 

SPÚŠŤACÍ IMPULZ

Prvýkrát v histórii sa v Maďarsku predstavila iránska rocková kapela Take It Easy Hospital, ktorá sa zúčastnila v utorok na akcii viažucej sa k filmovému festivalu Titanic. 
Následne, ako sa k moci dostal prezident Mahmúd Amhedinezsád, bolo v Iráne zakázané zaoberať sa so západnou hudbou. V Iráne nepoznať predpisy. „Strach zo zatknutia sa Ti neustále len tak vznáša nad hlavou" - hovorí Negar Sagagi, ženská časť dua skupiny. Spomína, že v mladosti sa k hudbe mohli dostať iba prostredníctvom známeho, ktorý prišiel zo zahraničia. Záviselo aj od vkusu dotyčného, čo sa mu podarilo zaobstarať. "Nikdy sa nedalo vedieť, či to bude ABBA, Nirvana alebo Pink Floyd. Príchod internetu zjednodušil túto situáciu" - poznamenala. Na utorkovom koncerte sa zúčastnilo veľa mladých Iránčanov žijúcich v Maďarsku. Podľa Kusanedzsada títo mladí majú podobný osud ako kapela, zanechali Irán, aby sa učili alebo sa uživili, alebo vo všeobecnosti robili také veci, ktoré sú v ich vlasti zakázané. "Je to veľmi dobrý pocit, že sa môžme s nimi o niečo podeliť, ale je nám ľúto, že nemôžeme pre nich viac urobiť " - povedal na záver. (kultura.hu)

VYSVETLENIE

Každý národ má svoje utrpenie. Čím viac sa zaoberám históriou Anglicka, Ruska, Nórska, Francúzska, Ameriky, u všetkých nachádzam väčšie či menšie tragédie. Kráčajú cestou, ktorú si sami utkali, čo je aj v prospech Osudu. A predsa každý národ má nad čím nariekať alebo práve sa niečomu tešiť. Dokonca aj ich metóda môže byť podobná. Niektorý trebárs pije, iný zase nadáva, ďalší zase žiali v samote a je aj taký, ktorý sa tým vôbec nezaoberá. Ani jeden národ nie je lepší ako iný, mali by sme radšej nájsť to, v čom sme dobrí a čo dokážeme vložiť do veľkého diela. Keď na to prídeme - alebo príde na to daný štát - potom sa neprestajne musí zaoberať tým, ako túto vlastnosť a danosť zdokonalí, pretože týmto sa zúčastňuje v mori univerza. Nezáleží na farbe pleti, alebo na božstve, dôležité je iba to, kým je a čo môže dať svetu. Primárnou podstatou však nie je to, aby dával, ale aby bol sám sebou, aby pochopil, kým je. Nech bude sám sebou a potom uvidíme, kto, aký mal vplyv. Homogénne ľudstvo je určené na zánik, a preto Boh ľudstvo nestvoril ako uniformné. Ani Skýti neboli jednotní, ajajáj, a až nakoľko neboli jednotní. Obývali obrovský ázijský kontinent, pozostávali z tisíc vetiev, z tisíc kmeňov, mali tisíc nálad a zvykov. A čo ostalo dnes, ukazuje napríklad vyššie uvedená správa: odtrhnutie, separácia. Teším sa tejto správe, aj vzhľadom na jej význam.
Maďari - podľa 2-300 rokov starých maďarských historických kníh - pochádzajú od Jáfeta, ktorý bol synom Noeho (1), a Madaj syn Jáfeta, bol praotcom Médov, žijúcich na severe Iránu (2). Medzi týmto národom médov, žil kmeň mágov, ktorí boli predkami Maďarov. Pôvod slova maďar znamená: magické spoločenstvo kňazov. Človek, ktorý sa stane maďarom je vo svojom vnútri vedomým Boha. Pojem. V súčasnosti však aj pomenovanie pre národ. Jedným z našich najšľachetnejších skutkov sa môže stať to, ak náš národ zošľachtíme k tomu, aby sme sa stali Maďarmi tak, ako to robili naši predkovia, kmene mágov, ktorí mali vplyv aj na ostatné skýtske kmene a tiež na susedov, napr. helénov alebo neskoršie európske národy. Počas vlády Sv. Ladislava sa kňazi mohli ženiť, nebol dôvod obávať sa pedofílie. Máme vzory, ktoré je dobré a vhodné ukázať svetu ak je to potrebné, aj znova - pretože iba my sami sa môžme ukázať, nikto iný neukáže, kto sme v skutočnosti my, Maďari.
Zahorklosť Židov alebo práve ich politické záujmy nám majú byť príkladom preto, aby sme si uvedomili, že nie je nám dovolené sa ľutovať, nesmieme kupčiť, my nesmieme byť sebeckí. Avšak každý národ dostane to isté zrkadlo, oni by sa mali naučiť tiež to isté: nie žialiť a nenávidieť obraz, ktorý je im predložený. Keď Huni prestali dodržiavať zákony množenia sa a staré práva, vtedy sa im dostal zrkadlový obraz: mnoho malých Číňanov. Tisíce rokov bojovali proti nim, kým si zvykli na ich učenia a na to, že sú iní. Keď Kúni - bratskí národ Hunov - v 11. storočí prišli na toto územie, uhorský kráľ viedol proti nim vojnu (3), je síce pravdou, že Kúni vtrhli na toto územie s veľkou agresivitou. A predsa, kto by dnes odmietol podať ruku Kúnovi, žene alebo mužovi jazygovského pôvodu? Stali sme sa jednotní, zvykli sme si na seba - až na nejaké výnimky. Čas nás otužil a osud nás dal dokopy a aj ukoval. Možno toto bol význam myšlienky Štefana I. o sile viacnárodného štátu. (Napomenutia sv. Štefana sv. Imrichovi kráľovičovi, jeho synovi.)
Dnes, keď sa trápiš kvôli veľkému počtu cudzincov, zostáva Ti iba jediné východisko, a to Tvoje posilnenie sa, pretože Ty si domáci pán. Preto, a iba dovtedy budeme zatrpknutí, pokiaľ sa znovu nestaneme sami sebe pánmi. Naším problémom nie sú cudzinci, teda zabudnutí bratia, - veď prečo by sme sa na vec nemohli dívať aj takto - ale to, ak sa zriekneme vlastnej samostatnosti. Musíme sa stať hrdými Maďarmi, a to sa môže uskutočniť iba cez sebauvedomenie, čo vyžaduje množstvo práce, osobnú vnútornú duchovnú premenu, a takto Ťa nemôže stihnúť nič iné, iba svetlo slávy.
Európa čaká na to, aby Maďari boli príkladom pre ostatných, nie nadradenosťou, ale vedľa každého, len to máme ukázať, čo vieme. Európa sa rozrastie, keď Maďarsko začne túto prácu a zapojí do nej aj susedov. Pretože nie je možné, aby Maďarsko bolo vytiahnuté z blata a umiestnené o jeden stupeň vyššie nad ostatné štáty. Túto ilúziu nebudeme schopní dosiahnuť. Neviem kedy, niekedy dávno, nás zahalil tieň pýchy, ale to nie sme my. Aby sme boli Maďarmi, nemusíme byť pyšní. Príkladom nech je nám oduševnenosť našich predkov - našich Mágov. Všade okolo nás nachádzame ich spirituálny postoj, v stenách starých domov, v prachu políc s knihami a tiež v pohľadoch našich susedov. K dispozícii máme aj dedičstvo dané od Boha, duchovné oprávnenie, že naši Paulíni (Rád Svätého Pavla Prvého Pustovníka) boli oprávnení chrániť telo Pavla Pustovníka, že naši králi mohli chrániť Kristove relikvie, že na našom území chodil ten sv. Ladislav, ktorý otvoril novú éru rytierstva, alebo ten Matej Korvín, pochádzajúci z rodu Huňadyovcov, v žilách ktorého - píše o tom Mihály Táncsics (pod pseudonymom: Andorlaki) v čase jeho prepustenia z väzenia v roku 1855 (4) - nekolovala modrá krv, a predsa sa stal najväčším uhorským kráľom.
Dnes je najdôležitejší ten charakter človeka, ktorý môže mať každý bez ohľadu na peniaze či vzdelanie. Keď sa nenavrátime na cestu charakternosti, čestnosti, nebudeme schopní vybudovať národ ani dnes, ani zajtra, ani nikdy. A nebude to Božia chyba. On môže charakter iba zošľachtiť, ale nemôže ho dať. V skutočnosti On Ti ho dal, keď Ťa stvoril. Tvoj charakter je aj teraz s Tebou. Nezhováraj sa s bezcharakternými ľuďmi, to je také jednoduché. Vycítiš, aký je ten druhý. Môžme sa stať a budeme krajinou charakterných ľudí, keď Ty budeš schopný začať od seba. Urobiť ho krajším, žiarivým, kultivovaným, tak ako Ti ho dobrý Pán Boh zveril. Lebo Ťa poveril, aby si sa stal, kým sa len môžeš stať, ale iba cestou šľachetnosti. To sme od Neho dostali. A načo to bude všetko stačiť? Uver na veľa vecí. Pretože, keď sa spoja 3-4 charakterní ľudia a v očiach toho druhého spoznajú osobnosť, v tom okamihu sa v priestore uskutoční výbuch, ktorý začínajú nazývať kultúrou. Prečo? Pretože charakter plodí umenie a umenia života. Umenia, ktorých základom je charakternosť plodí kultúru. Kultúru nie je možné vyrobiť, treba ju nechať, treba ju nechať, aby sa zrodila. Ale len z toho je schopná sa narodiť, ak vzišla z ľudí, ktorí sú charakterní, ktorí vyžarujú svetlo. Niečo takéto môže posvätiť iba Boh, ktorý aj teraz čaká na to, aby si bol schopný prijať a bol otvorený pre dobro, krásu, pre život. 
Ver mi, nestratíš veľa, ak sa prevychováš na pravého človeka. Ver mi, nebudeš nikomu dlžný, keď svoj čas a svoju silu zasvätíš v prospech rastu svojho charakteru a nie rastu svojich dlhov. Pretože charakterný človek je slobodný a slobodný človek dostáva, pretože prúdi k nemu iba to dobré, čo sa v priestore nachádza, pretože on sám je dobrý. Keď budú medzi nami charakterní ľudia, môžme sa stať krajinou hojnosti. Lúpežníkov a nedôstojných ľudí je veľké množstvo. Ale živých a dôstojných iba málo. Práve týchto ľudí musíme dvíhať, nechať rásť, pretože iba správny vzor dvíha, iba dobro nám môže pomôcť k našej slobode, a to spoločne, jedným smerom. Nikoho nemôžeš vylúčiť, ani vtedy, keď je hlúpy. A postavenie nemôžeš získať peniazmi alebo pozíciou, ale práve silou Tvojho charakteru. Zostaň čistým a Tvoje správanie bude vzorom. Staň sa slobodným, a kým sa tam dostaneš, aj Tvoja duša bude žiariť.
Napísal som na svitaní, 15. apríla v roku Pána 2010
- - - - - - -

(1) Pozri napríklad historické diela Joákima Szekéra 1791 alebo Bálinta Kissa 1839. 
(2) Medzi bádateľmi je všeobecne známa predstava (napr. podľa A. Grandpierra) o tom, že v Karpatskej kotline od nepamäti, teda viacero tisíce rokov, žili kmene mágov a ich vysťahovanie, migrácia sa uskutočňovala práve odtiaľto, a nie z iných území. V súčasnosti známe dejepisné knihy - ale staršieho pôvodu - začínajú históriu érou dátovanou od Noeho, od poslednej "veľkej" maloázijskej záplavy a pôvod Mágov je odvodený od Médov žijúcich na severoiránskom území v okolí mesta Ekbatana. 
(3) Ich prvá invázia do krajiny podľa Kroniky Jána z Turca II. 49 sa uskutočnila v roku 1070: "Na území okolo Nyíru až po mesto Bihar priniesli nemilosrdné ničenie, odvliekli so sebou veľké množstvo mužov, žien a dobytka." Kráľ Šalamún spolu s dvoma kráľovičmi Ladislavom a Gejzom v bitke pri Cserhalme (Dubrivka, Ukrajina) porazili Kúnov a vyhnali ich. Druhú inváziu Kúnov na toto územie v roku 1080 viedol Kutesk, ktorý zaútočil na územie Marmarošskej župy. Vtedy ho kráľ sv. Ladislav vyhnal z krajiny. V roku 1089 sa po 3-krát pokúsili Kúni podrobiť našu vlasť, a aj vtedy zvíťazil sv. Ladislav. Porazeným bolo umožnené, aby zostali na našom území za podmienky prijatia kresťanstva a usadili sa na území Maďarska, ktoré dnes nazývame Jászság, atď. - Peter Horváth: Diskusie o pôvode Kúnov a Jazygov, o ich pôvodnom a súčasnom stave, Pešť 1823, str. 55-56
(4) "(...) musíme pripustiť, že on bol najväčším kráľom v Uhorsku. (...) nepochádzal z kráľovského rodu, ale bol potomkom veľmoža, že vďaka vojenským skutkom svojho otca sa aj sám stal váženým, hoci panovníci pochádzajúci z kráľovských rodov to veľmi nebrali do úvahy (...) - Máté Andorlaki (pseudonym Mihálya Táncsicsa) Kronika maďarská (Magyar Krónika), Pešť 1859, str. 116