Existuje taká situácia, keď Boh nedáva. To však je vždy z vážneho dôvodu. On všetko vie o mne. Všetko, aj to, o čom by som si myslel, že to nevie. Moje túžby spozná skôr, ako sa vo mne objavia. Musí byť zvláštny, keď toľko toho veľa vidí.
Veľakrát dostávam od Neho dary. Samozrejme, keď chcem byť náležite tvrdohlavý alebo práve keď chcem mať klapky na očiach, nechá ma, aby som dar neotvoril, ale môžem aj rozpoznať, že "balík šťastia" prišiel.

Teda Boh dovoľuje všetko, a v tom sa odzrkadľuje neprestajný pocit dobra.
Niekedy, naozaj iba niekedy, cítim, že Boh právom nedáva. Ale tento Jeho čin nikdy nie je o prísnosti, ale je to obrovská, rozvážna múdrosť, pretože hovorí o tom, a zároveň učí nasledovné: nuž preži to sám, bez všetkého toho, čo odo mňa pochádza. Aby si videl, aký je to pocit, a keď sa Ti páči, ži takto. Nepripútava, nepožaduje, iba učí. A ani vtedy sa nehnevá, keď sa rozhodnem ísť cestou bez Neho.
Musí byť zvláštnou kvalitou, pretože kedykoľvek idem smerom k nemu, stále ma príjme späť. Pri takejto príležitosti cítim, že aj vo svojej múdrej podstate sa usmieva. Vie, že všetko to, čo som skúsil, ma zoceľuje. A rozhodnutia, ktoré mi neustále ponechával, dopomohli mojej duši k večne platnému poznaniu …
... Nuž takto to bolo aj dnes, keď som Ho nevidel. Iba som sa potuloval ulicami Budapešti a skrýval som samotu. Aké sladké bolo opätovne sa navrátiť domov.